Pridrahá minimálna mzda

Dôležitou témou diskutovanou pred parlamentnými voľbami v roku 2016 bude stanovenie novej úrovne minimálnej mzdy. Vláda chce aj takýmto spôsobom zvýšiť životnú úroveň ľudí na Slovensku. Toto opatrenie je však rozporuplné a neuvážené z viacerých dôvodov.

Načasovanie minimálnej mzdy

Dnešný pokles nezamestnanosti do veľkej miery súvisí s ekonomickým rastom Slovenska, až v druhom rade má súvis s dotovaním nových pracovných miest, ktoré vytvára vláda. Žiadna ekonomická teória nepodporuje zvýšenú mieru výdavkov na stimuláciu ekonomiky v čase rastu. Preto je paradoxné, že vláda naplánovala v najbližších rokoch pomerne veľké výdavky do ekonomiky cez vytváranie nových pracovných miest. Existuje však jeden racionálny argument, ktorý je, žiaľ, nesprávne uplatnený. Vláda deklaruje záujem zvýšiť životnú úroveň ľudí prostredníctvom zvýšenia minimálnej mzdy. Minimálna mzda zvyšuje nezamestnanosť v krajine, najmä v chudobnejších regiónoch Slovenska. Preto namiesto jedného opatrenia tu máme hneď dve. Zvýšené výdavky na tvorbu pracovných miest budú vlastne kompenzovať nezamestnanosť, ktorú spôsobí radikálne zvyšovanie minimálnej mzdy. Nedokonalosť jedného opatrenia sa kompenzuje ďalším opatrením, navyše – nie lacným. Je na mieste označiť tieto opatrenia vlády v čase najvyššieho dlhu krajiny ako nehospodárne.

Ako minimálna mzda zvyšuje nezamestnanosť?

Zvýšenie minimálnej mzdy najviac ubližuje ekonomicky slabším regiónom. U nás sú najslabšími regiónmi Prešovský a Banskobystrický kraj, ktoré nedosahujú 75 %-nú úroveň ekonomickej aktivity priemeru Slovenska. Nižšia ekonomická aktivita v spomínaných regiónoch spôsobuje nižšie priemerné mzdy, pričom náklady na pracovné miesto sú vo všetkých regiónoch rovnaké. Sú podmienené rovnakými odvodmi do inštitúcií sociálneho a zdravotného poistenia, ako aj rovnakou výškou dane z príjmu. Ostatné dodatočné náklady na jedno pracovné miesto sú vo veľkej miere porovnateľné s ekonomicky vyspelejšími regiónmi. O štvrtinu nižšia ekonomická aktivita a zvýšenie minimálnej mzdy pôsobí na zamestnávateľov v Prešovskom a Banskobystrickom kraji tak, že náklady na zamestnanca sa zvyšujú, a preto musia poriadne zvážiť, či zamestnať dodatočného zamestnanca. Ak má firma zo svojich tržieb vyhradených 10.000 eur na mzdy, pri minimálnej mzde 380 eur dokáže zamestnať 21 zamestnancov. Pri minimálnej mzde na úrovni 337 eur, čo je hodnota minimálnej mzdy roku 2013, by si mohla dovoliť zamestnať 22 zamestnancov. Ak by hodnota minimálnej mzdy stúpla na 400 eur, za rovnakých podmienok ako dnes by si firma mohla dovoliť 19 zamestnancov. Tieto prepočty sú zaujímavé najmä pre kraje, kde  nezamestnanosť prekračuje hranicu 18 % (Prešovský, Banskobystický, Košický). Ak by vláda nezaviedla na rok 2015 odvodovú odpočítateľnú položku na zdravotné poistenie, ako zníženie nákladov firmám, firmy by si mohli dovoliť omnoho menej zamestnancov ako sú čísla uvedené v nasledujúcich prepočtoch.

Tabuľka : Počet zamestnancov prarucjucich za minimálnu mzdu, ak má firma k dispozícii 10.000 eur na mzdové výdavky

Minimálna mzda	Min. mzda + odvody a dane	Počet zam. pri mzdových nákladoch 10.000 eur
337	456	21,9
380	475	21
400	507	19,7

Opatrenie vlády postihne chudobnejšie regióny

                                                                                                         

Zvyšovanie minimálnej mzdy sa vôbec nedotkne bohatších regiónov Slovenska, naopak chudobnejším regiónom môže ublížiť viac. V relatívne bohatších regiónoch Slovenska môžeme predpokladať vyššie priemerné mzdy, ako aj menej ľudí pracujúcich za minimálnu mzdu. Za minimálnu mzdu dnes pracuje podľa odhadov 5 % zamestnancov. Týka sa najmä mladých ľudí, pričom najnižšiu priemernú mzdu podľa Štatistického úradu poberajú  mladí v Prešovskom (407 eur) a Nitrianskom (467 eur) kraji. Najviac nezamestnaných mladých ľudí  vo veku 15 – 24 rokov je v Prešovskom, Košickom a Banskobystrickom kraji. Z pohľadu nezamestnanosti je najviac postihnutým regiónom Prešovský kraj, kde bolo podľa štatistického úradu až 16.800 mladých uchádzačov o zamestnanie v roku 2013 z celkových 83.500 uchádzačov o zamestnanie. V dlhodobom horizonte sa síce výdavky na zamestnávanie mladých budú znižovať z dôvodu nástupu slabších populačných ročníkov na pracovný trh, avšak dotovania pracovných miest do toho času nie je šetrný spôsob, je to len drahé čakanie na lepšie časy. Opatrenia, ktoré vidíme dnes, v čase mierneho ekonomického rastu, môžeme nazvať ako dotované zvyšovanie minimálnej mzdy cez výdavky na tvorbu nových pracovných miest.

Koľko stojí dotovanie minimálnej mzdy

Chýbajú nám odvážnejšie riešenia vlády, ktoré pristúpia k problémom zodpovedne. Slovensko nie je bezproblémová krajina. Hneď vedľa ekonomického rastu máme obrovské zadlženie, problémy so slabou kvalitou škôl, nízkou pôrodnosťou, jednostranne zameranou štruktúrou ekonomiky a nevymožiteľnosťou práva. Súčasná vláda tieto problémy možno vidí, ale nerieši. Namiesto toho robí populárne opatrenia zamerané na dotovanie pracovných miest, bez zvyšovania kvality ekonomického prostredia. Na podporu zamestnávania využíva pomerne veľa peňazí z eurofondov, ktoré by mohli byť užitočnejšie napríklad vo vede. Len z eurofondov prostredníctvom operačného programu Ľudské zdroje minie vláda na zamestnanosť 138,85 mil. eur v tomto roku a 180,41 mil. eur v roku 2016. Pre predstavu, ide o porovnateľnú, ba dokonca väčšiu sumu ako sú všetky výdavky štátu na vedu a techniku v tomto a budúcom roku (172,25 mil. eur; 137,26 mil. eur sú výdavky na vedu a techniku v roku 2015 a 2016). Dotovanie nových pracovných miest a neuvážené navyšovanie minimálnej mzdy sa takto stáva drahšou politikou ako investície do vedy, ktoré by priniesli omnoho vyššie príjmy a úžitky našej krajine.

Napísané pre denník SME.

Nezriekajte sa svojich príležitostí

„Išli sme preskúmať Mesiac a v skutočnosti sme objavili Zem.“ Povedal muž, ktorý sa ako posledný človek prešiel po mesačnej krajine. Nikdy by sa tam nedostal, ak by nevyužil šancu absolvovať vojenskú školu v Monterey a ak by sa jeho dedo nerozhodol odísť zo Slovenska do USA. Reč je o astronautovi posádky Apollo 17, Eugenovi Cernanovi.

Pohľad na Zem z Mesiaca
Zdroj: www.spacefacts.de

Človek vo svojojm živote musí občas prijať ťažké výzvy, často spojené s odlukou od blízkych osôb. Tento fenomén pozorujem na sebe už 11 rokov. V poslednom období ho omnoho intenzívnejšie vnímam aj v samotnej Bratislave. Množstvo mojich študentov a rodákov odchádza z domu, ale mnohí opúšťajú i Slovensko. Hľadajú vzdelanie, prácu, príležitosť byť potrebný a úspešný. Hľadajú príležitosť na sebarealizáciu. Nie je to také nezvyčajné, že v Bratislave, Londýne alebo Brisbane stretnete svojho známeho z detstva alebo študentských čias.

Cena týchto príležitostí vôbec nie je nízka. Nejaká časť z nich sa dá vyčísliť. Napríklad relatívne vysoké náklady spojené s platením nájomného, relatívne vysoké náklady spojené s cestovaním, nehovoriac o strate času spojenej s prekonávaním smiešne malej vzdialenosti (500 km za 7 hodín). Ešte môžme uvažovať s nákladmi na hypotéky. Alebo o obrovskej odvahe dať banke sľub, že 30 rokov budete schopný hypotéku splácať. Okrem týchto nákladov existujú ešte tie, ktoré sa vyčísliť nedajú. Majú subjektívnu hodnotu, ktorá sa skrýva v slzách rodičov hneď dvakrát. Prvýkrát, keď odchádzate. Druhýkrát, keď začnú byť na vás hrdí kvôli vašim úspechom. Len ťažko sa dajú opísať tieto momenty.

Napriek mnohým tu nezachyteným situáciám si dovolím tvrdiť, že nie je dobré zrieknuť sa svojich príležitostí, hoci ich náklady nebudete vedieť dopredu odhanúť. Nie je správne zostať na mieste, ak viete o tom, že tam nedostanete príležitosť. Nie je správne chodiť do školy, ak viete, že nedostanete kvalitné vzdelanie. Nie je správne vykašľať sa na voľby, ak viete, že hlas takých ako ste vy môže zmeniť situáciu v krajine. Nie je správne nerobiť nič, ak viete, že upadnete do beznádeje. Nie je správne utešovať sa ambíciami klamárov v politike, keď viete, že vám znova sľúbia klamstvo. Nie je správne nevyužívať svoje talenty, ak viete, že nimi môžete urobiť veľa dobra. Ak sa takto správate, odhadzujete svoju vlastnú hodnotu.

Ľudia sa často pozerajú na Mesiac a nedokážu si predstaviť, ako vyzerá Zem. Predstavte si, že by ste mohli stáť na Mesiaci ako Eugen Cernan. Mali by ste možnosť pozrieť sa na Zem z úplne inej perspektívy. Želám vám, aby ste každý dostali možnosť prechádzať sa po tom svojom pomyslenom Mesiaci. Ak sa vám to raz podarí, možno zistíte, že vaše ťažké rozhodnutia mali zmysel. Želám vám to, pretože z Mesiaca sa na Zem pozerá úplne inak. Z perspektívy Zeme sa nedá vidieť všetko. Zistíte, že niekedy stačí dať človeku šancu a on dokáže nájsť spôsob, ako sa zo Zeme dostane na Mesiac. Zistíte, že niekedy vláda nemusí riešiť každý ohľad vášho života. Niekedy jednoducho stačí, keď každý robí to, čo najlepšie vie. Nevzdávajte sa svojich príležitostí, hoci ich cena je často neznáma.

Napísané pre portal Nasehumenne.sk

Výsledky referenda môžu zmeniť politiku

Koncom roka 2014 vyšla publikácia, ktorá je podľa môjho názoru dôležitejšia ako samotné spory o relevantnosti referenda o rodine, a zároveň dôležitejšia ako úvahy o zrušení II. dôchodkévého piliera. Ide o štatistiky a prognózu, ktorá vykresľuje budúcu podobu slovenskej rodiny v jednotlivých okresoch do roku 2030. V spolupráci ju vydali tri významné slovenské inštitúcie: Prognostický ústav SAV, Infostat a Prírodovedecká fakulta UK.

Prichádza nový model rodiny

Slovensko zažíva dramatické zmeny v reprodukčnom správaní, ktoré menia podobu rodiny. Z pohľadu sobášnosti dochádza k starnutiu vekového profilu snúbencov, čo je dôsledkom odkladania vstupu do manželstva vo všetkých okresoch Slovenska. Kým počet sobášov v roku 1998 bol 37,5-tisíc, v roku 2013 ich bolo už len 25-tisíc. Počet rozvodov vzrástol z 8-tisíc v roku 1988 na 11-tisíc v roku 2013. Priemerná dĺžka trvania rozvedeného manželstva sa len mierne posunula z 12 na 15,5 roka medzi rokmi 1993 a 2013.

Mimoriadne vážny stav zaznamenáva ukazovateľ plodnosti, teda schopnosti mať deti, čo je jednou z hlavných funkcií rodiny. Kým koncom osemdesiatych rokov patrilo Slovensko ku krajinám s najvyššou plodnosťou v Európe, za necelých desať rokov sa prepadlo medzi krajiny s najnižšou plodnosťou na svete. Prognóza vývoja rodín a domácností na Slovensku do roku 2030 tvrdí, že rodina bude vyzerať úplne inak – počet domácností sa mierne zvýši, ale zníži sa, naopak, počet osôb žijúcich v nej. Vzrastie aj počet jednočlenných domácností, takzvaných samotárov.

Druhé či tretie deti sa často vôbec nenarodia

Za nepriaznivými zmenami v reprodukčnom správaní treba hľadať niekoľko dôležitých úkazov. Jedným z nich je  odkladanie rodičovstva do vyššieho veku. Kým priemerný vek ženy pri narodení prvého dieťaťa bol na konci osemdesiatych rokov 23 rokov, dnes to je 27,6 roka. Ďalším výrazným javom je, že čoraz viac manželských párov sa rozhoduje stať rodičmi po uplynutí dlhšej doby od sobáša. Pre porovnanie – koncom osemdesiatych rokov bolo len 12 % prvorodených detí narodených po dvoch rokoch od uzavretia manželstva, dnes je to viac ako tretina. Odkladaním pôrodu prvého dieťaťa do vyššieho veku ženy sa odkladá i druhé a tretie dieťa. Skúsenosti niektorých krajín, ktoré týmto procesom transformácie plodnosti už prešli, hovoria, že odkladané deti druhého, ale najmä tretieho a ďalšieho poradia, sa nakoniec vôbec nenarodili. Demografovia pritom upozorňujú, že práve tento stav bude príčinou významného poklesu plodnosti na Slovensku.

Ďalšou významnou zmenou podoby rodiny je uvoľnenie vzťahu medzi uzatvorením sobáša a plodnosťou. Do deväťdesiatych rokov bolo iba 10 % detí narodených mimo manželského zväzku, dnes je to, podľa posledných dostupných údajov, už 37 % detí.

Referendum o rodine demografiu nezmení

Februárové referendum bude o vyjadrení hodnôt, zlý demografický vývoj je o budúcnosti zástancov, ale aj odporcov referenda. Rodinná politika nie je implicitne zahrnutá v prijatých zákonoch. O jej klesajúcom význame svedčí aj prijatý štátny rozpočet na rok 2015. Výdavky na rodinnú politiku v tomto roku poklesnú o 29 miliónov eur oproti roku 2014, hoci rozpočtový výhľad z predchádzajúceho roka navrhoval zvýšiť tieto výdavky. Argumentáciou zníženia výdavkov na rodinnú politiku bolo zhoršenie demografického vývoja. Inak povedané, neschopnosť čeliť demografickej kríze. O tejto skutočnosti v parlamente hovoril len málokto.

Občania sa budú môcť v občianskom hlasovaní tiež vyjadriť k tejto otázke, ale skôr z pohľadu vlastných hodnôt a presvedčenia. Akokoľvek referendum dopadne – ak bude neplatné v dôsledku nízkej účasti, ale ak aj prinesie nejaké výsledky – demografický vývoj nezmení.

Rezultáty vyskladajú len obraz o kultúre spoločnosti, ktorú parlament predznamenáva, a zároveň nepriamo načrtnú, ako sa postavíme k riešeniu úbytku populácie na Slovensku. Na základe spomenutých čísel vieme už teraz povedať, že v roku 2030 budeme mať úbytok pracovnej sily. Z toho vyplýva, že buď už dnes začneme podporovať cieľavedomú rodinnú politiku, alebo odložíme problém o 10 rokov a budeme musieť riešiť migračnú politiku. Úbytok populácie a znížená miera ekonomickej aktivy znamenajú nížšie príjmy do štátneho rozpočtu. Referendum môže ovplyvniť, či sa zodpovední rozhodnú riešiť problém dnes, alebo o 10 rokov.

Odkaz na prognózu online : www.progsav.sk