Zásah do akejkoľvek štruktúry celku môže vyvolať dvojaké účinky. Prvým prípadom môže byť narušenie štruktúry ktoré vedie k deštrukcii celku. Lepším prípadom, ktorý je žiaduci, je zásah do štruktúry vedúci k upevneniu celku. Empíriou preskúšaný európsky kontinent pochopil, že cestou násilia a nerovnakým postavením jednotlivcov nemôže dospieť k žiaducemu posilneniu. Násilie a vytváranie elít viedlo v histórii k ničivej seba deštrukcii. Unikátnou integráciou v Európe sa dospelo k absencii vojenských konfliktov po dobu dlhšiu ako šesťdesiatich rokov. Únia pochopila, že podmienkou napredovania je súdržnosť. Preto svojou štrukturálnou politikou kladie veľký dôraz na sociálno – ekonomickú kohéziu jej členských štátov. Zasiahnuť do štruktúry si vyžaduje veľký dômysel. Európska integrácia zvolila zásahy do trhových štruktúr. Nasledujúca definícia, s ktorou sa stotožňujem, vystihuje podstatu štrukturálnej politiky Európskej únie (EÚ) ako: „Nadnárodné systémové zasahovanie regulatívnej povahy do autonómneho fungovania vnútorného trhu s cieľom dosiahnuť také sociálne a ekonomické zmeny, ktoré by trhový mechanizmus vytvoril buď príliš neskoro, alebo by ich nevytvoril vôbec.“ [1] Ak aplikujeme túto definíciu do praxe, môžeme hovoriť o istom druhu regulácie trhu, ktorá poskytuje pomoc slabším článkom celku. Jedným zo slabších článkov sú krajiny, ktoré pristúpili k EÚ 1.5.2004 a ich reálna konvergencia vyjadrená tvorbou HDP v parite kúpnej sily meranej na obyvateľa nedosahuje hodnotu 75% priemeru EÚ 27. Toto kritérium zodpovedá prvému cieľu štrukturálnej politiky EÚ s názvom „Konvergencia“. Ďalším cieľom rieši štrukturálna politika regionálnu konkurencieschopnosť a zamestnanosť, čím chce zabrániť problému s názvom „vidiecky exodus“ [2]. Posledným cieľom je európska územná spolupráca, ktorou si regióny EÚ navzájom pomáhajú vymieňaním skúseností čím prispievajú k rýchlejšej konvergencii.Aktuálnosť tejto politiky je obsiahnutá v šírke pojmu kohézia. Kohézia je živou problematikou štrukturálnej politiky, pretože jej význam sa mení v každom rozpočtovom období. Výdavky na kohéznu politiku predstavovali v roku 1965 iba 6% v roku 1988 sa zvýšili na 17,2% a do roku 2013 by sa mali zvýšiť na 35,7% z celkových výdavkov rozpočtu. [3]
Súčasný aparát Európskej únie je v štádiu formovania po voľbách zo 6. júna 2009. Zloženie budúceho aparátu čakajú ťažké výzvy. Jednou z nich je reforma rozpočtovej politiky, od ktorej záleží každá ďalšia politika Únie. Dôležitosť tejto reformy je existenčná pre celú Európsku úniu i pre celú Európu. Rozpočtová politika v celej histórii integrácie významne ovplyvňovala rozsah čiastkových politík EÚ. V budúcnosti sa očakáva posilnenie kohézie, o čom svedčí nasledujúce vyjadrenie: „Novým členským štátom, ktoré predstavujú približne 21 % obyvateľov EÚ-27, je určených viac než 52 % celkovej výšky pomoci v období 2007-2013. V súlade s novou agendou pre rast a zamestnanosť (Lisabonskou stratégiou) a v kontexte globalizácie sa však kohézna politika stále viac zameriava na zlepšovanie konkurenčnej pozície regiónov vo svetovom hospodárstve.“ [4] Tendencie kohézie sú zadefinované jasne. Ich napĺňanie je zašifrované v politickej vôli štátov napĺňať a prerozdeľovať spoločný rozpočet v novom programovom období 2014-2020.
Problémom štrukturálnej politiky je jej udržateľnosť do budúcnosti v súvislosti s rozširovaním únie o nové členské štáty a s nedostatkom rozpočtových prostriedkov. „Lisabonská zmluva“ [5] v sebe zahŕňa úpravy v súvislosti s ďalším rozširovaním Európskej únie. To znamená, že kritérium 75 % priemeru pre súčasné krajiny veľmi rýchlo prestane platiť. V prípade rozšírenia na EÚ 34 [6] by iba samotnému Turecku patrilo 63% prostriedkov zo štrukturálnych fondov, ak by boli zachované súčasné pravidla prerozdeľovania. [7] Ako sa píše v druhom odstavci, predpokladá sa zvýšenie výdavkov na štrukturálnu politiku zo spoločného rozpočtu. Napriek tomu je potrebné sa zamyslieť, dokedy bude politická vôľa a dostatok zdrojov pre ustavičné zvyšovanie výdavkov tejto politiky. Problémy sú nielen v nových členských štátoch ale i v starých. Päťuholník (Londýn, Hamburg, Mníchov, Miláno, Paríž), ktorý predstavuje 20% územia, 40% populácie a 50% bohatstva Únie zápasí s ťažkosťami vysokého zaťaženia dopravných spojení a s tým súvisiacim znečistením životného prostredia a kongesciami. [8]
Rozpočtové obdobie 2014-2020 bude zamerané na riešenie naznačených problémov. Reakciou na nedostatok zdrojov budú nové mechanizmy financovania podobné iniciatívam JASPERS, JESSICA a JEREMIE. [9] To znamená, že prostriedky zo štrukturálnych fondov nebudú mať viac podobu nenávratných dotácií. Do financovania sa vo väčšej miere zapojí Európsky investičný fond a Európska investičná banka. Vzniknú tak nové finančné nástroje s pákovým efektom: „Jedno euro poskytnuté ako záruka rizikovej kapitálovej pôžičky by napríklad umožnilo financovať päť až desať eur investícií jedného malého/stredného podnikateľa.“ [10] Vznik nových dynamických skupín regiónov je riešením problému preťaženia starého centra v podobe päťuholníka. Vzniknú regióny, ktoré by mali posilnením infraštruktúry v oblasti dopravy, energetiky, telekomunikácií, a tiež posilnením zväzkov medzi mestskými centrami a vidieckymi zónami, prispieť k riešeniu problémov znečistenia a preťaženia. Jedným z týchto centier je región Viedeň-Bratislava so 4,6 miliónmi obyvateľov. [11] Prostriedky už nebudú určené len pre najchudobnejšie regióny, ale i pre centrá ktoré presahujú „zastarané kritérium“ 75% priemeru krajín EÚ.
[1] Bracjun, A.: Hospodárska politika Európskej únie, Sprint dva, Bratislava 2008, str. 145
[2] „Vidiecky exodus“ – je masové sťahovanie sa ľudí z vidieka do miest kvôli lepším pracovným príležitostiam a lepšiemu štandardu života ako je na vidieku. Kvôli tomu vznikajú regióny ktoré sú preľudnené a často zápasia s dopravnými zápchami, zlou kvalitou prírodného prostredia... Na druhej strane vznikajú vyľudnené regióny.
[3] Pozri: http://ec.europa.eu/budget/reform/library/issue_paper/consultation_paper_sk.pdf, 17.3.2009
[4] Bližšie pozri: Rozhodnutie o strategických usmerneniach Spoločenstva o súdržnosti
[5] Pomenovanie „Lisabonská zmluva“ je len zjednodušeným pomenovaním, celý názov zmluvy je: Zmluvu o Európskej únii a Zmluvu o fungovaní Európskej únie
[6] Rozšírením na EÚ 34 sa predpokladá prijatie Chorvátska, Turecka, Macedónska, Albánska, Bosny a Hercegoviny, Srbska (vrátane Kosova) a Čiernej Hory.
[7] Pozri: Uznesenie Európskeho parlamentu o dôsledkoch budúcich rozšírení na účinnosť kohéznej politiky (2006/2107(INI)), str. 3
[8] Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru: http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:C:2007:093:0006:0014:SK:PDF, 15.12.2008, str. 9
[9] Na financovaní týchto iniciatív sa podieľa Európska investičná banka a iné finančné nástroje. JASPERS - spoločná pomoc pri podpore projektov v európskych regiónoch, JEREMIE - spoločné európske zdroje pre mikropodniky a stredné podniky, JESSICA - spoločná európska podpora udržateľných investícií do mestských oblastí.
[10] Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru: http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:C:2007:093:0006:0014:SK:PDF, 15.12.2008, str. 14
[11] Pozri stanovisko EHSV na tému: „Metropoly: sociálno-ekonomické začlenenie v budúcej Európe“, http://eurl-ex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:C:2004:302:0101:0108:SK:PDF, 15. 11.208, str. 1
