.. sme tretí najrýchlejší spomedzi 28 slimákov
Po siedmich rokoch tu znova rezonuje téma eurofondy. Spolu s ňou i problémy ich čerpania, príprava nových kľúčových dokumentov, vyjednávanie s Európskou komisiou a samozrejme tiež korenie pre Slovákov v podobe korupcie a klientelizmu. Celý rozruch v téme spôsobuje fakt, že akumulované prostriedky v eurofondoch za predošlé roky predstavujú 80 % príjmov štátneho rozpočtu SR na rok 2014. Ide o slušný balík peňazí. Je tu však jeden problém: spôsob ich získania. V súčasnosti sa pripravuje kľúčový dokument Slovenskej republiky (SR), ktorý nás oprávni čerpať finančné prostriedky pre nastávajúcich sedem rokov. Dokument sa nazýva “Partnerská dohoda Slovenskej republiky na roky 2014 - 2020” (PD) [1]. Vláda SR vytvorila pracovnú skupinu na účely vypracovania PD. Pod jej vedením schválila návrh PD minulý týždeň 12.02.2014.
Po siedmich rokoch tu znova rezonuje téma eurofondy. Spolu s ňou i problémy ich čerpania, príprava nových kľúčových dokumentov, vyjednávanie s Európskou komisiou a samozrejme tiež korenie pre Slovákov v podobe korupcie a klientelizmu. Celý rozruch v téme spôsobuje fakt, že akumulované prostriedky v eurofondoch za predošlé roky predstavujú 80 % príjmov štátneho rozpočtu SR na rok 2014. Ide o slušný balík peňazí. Je tu však jeden problém: spôsob ich získania. V súčasnosti sa pripravuje kľúčový dokument Slovenskej republiky (SR), ktorý nás oprávni čerpať finančné prostriedky pre nastávajúcich sedem rokov. Dokument sa nazýva “Partnerská dohoda Slovenskej republiky na roky 2014 - 2020” (PD) [1]. Vláda SR vytvorila pracovnú skupinu na účely vypracovania PD. Pod jej vedením schválila návrh PD minulý týždeň 12.02.2014.
Slovensko sa chystá na eurofondy už v treťom programovom období. Bude v ňom čerpať zo šiestich operačných programov [2]. Pozornosť v novom programovom období si zaslúži historicky najväčšie navýšenie Kohézneho fondu. V ňom sa prejavuje posilnenie princípu súdržnosti v celej Únii. Prostredníctvom tohto nástroja si Komisia kladie za úlohu zmierniť dôsledky krízy a dosiahnuť ciele definované v Stratégii Európa 2020. Zo stratégie vyplývajú tiež záväzky pre SR. Európska komisia ich zhrnula v pozičnom dokumente k vypracovaniu PD. Uvádzame z nich len niekoľko: Investovať 1 % z HDP do výskumu a vývoja, 14 % z energie musí pochádzať z obnoviteľných zdrojov, 72 % obyvateľstva vo veku 20-64 rokov by malo byť zamestnananých, aspoň 40 % obyvateľstva vo veku 30-34 rokov by malo mať ukončené vysokoškolské alebo jemu rovnocenné vzdelanie. Komentár jedným slovom je: nesplniteľné.
Priority pre Slovensko sú nastavené zle. Pokúsiť sa o ciele Stratégie Európy 2020 je síce šľachetné ale sizyfovské. Za ich pomoci chvíľkovo zvýšime zamestnanosť v školstve, ale výrazne zhoršíme kvalitu vysokoškolského vzdelania. Problém nezamestnanosti by sme takto odložili o 5 rokov. Nezamestnanosť sa nedá riešiť všade rovnako, pretože v každom štáte má nezamestnanosť inú príčinu. Toto je len jeden z mnohých postrehov, pri ktorom chýbala konštruktívna kritika vlády SR voči Európskej komisii. Komisia predložila pozičný dokument k čerpaniu eurofondov na Slovensku [3] a všetky jej návrhy sa bez kritiky premietli do operačných programov. Tretie programové obdobie znamená pre SR desať rokov skúseností v implementácii eurofondov. Za ten čas by mohol byť implementačný mechanizmus naozaj jednoduchší. Menej byrokracie v implementácii znamená viac záujemcov. Tento fakt je možné vnímať aj ako príležitosť. Príprava dokumentov bez konzultácie v parlamente alebo s verejnosťou absolútne nie sú pozitívnym argumentom pre rýchle schválenie PD. Pretože dokumenty mali byť aj tak schválené koncom predchádzajúceho roka. Takto sme len tretí najrýchlejší spomedzi 28 slimákov.
Ak by konzultácia s verejnosťou znamenala vyššiu kvalitu dokumentov a lepší potenciál ekonomického rastu na úkor neskoršej implementácie programov o pol roka, bolo by rozumné podstúpiť ju. Jednoduchšia impementačná schéma by pravdepodobne znamanala aj zvýšený záujem o eurofondy. Obavy úradníkov z návalov žiadostí mohli byť neopodstatnené, ak by schválené projekty znamenali participáciu štátu na ziskoch z realizovaných projektov, alebo formu úverovej schémy voči štátnej pokladni. Ako vyššie uvádzame: nezamestnanosť a stagnácia hospodárstva je spoločným problémom krajín, ale ich príčina nie. Zatiaľ čo na Slovensku je tento problém spojený s exportnou výkonnosťou a investíciami v nadväznosti na Nemecko, v Grécku a Španielsku je príčina nezamestnanosti iná. Preto je dobré podporovať predovšetkým mobilitu špičkových učiteľov pred kvalitnou a predraženou infraštruktúrou lokálnych vysokých škôl. Priority financovania by mali byť skôr namierené smerom ku kritériám podobným teórii optimálnej menovej oblasti [4], ktoré navyše udržiavajú dobrú kondíciu spoločnej mene. Inak sa prostriedky minú na výstavbu predraženej infraštruktúry vo vyprázdnených regiónoch.
--
[2] Výskum a inovácie, Kvalita životného prostredia, Integrovaná infraštruktúra, Integrovaný regionálny operačný program, Ľudské zdroje-zamestnanosť a inklúzia, Efektívna verejná správa.
[3] Priority pozičného dokumentu Európskej komisie navrhujú podporiť tieto oblasti: Podnikateľské prostredie, Infraštruktúru na tvorbu pracovných miest, Rast šudského kapitálu a lepšiu účasť na pracovnom trhu, Udržateľné a efektívne využívanie prírodných zdrojov, Moderná a odborná verejná správa.
[3] Priority pozičného dokumentu Európskej komisie navrhujú podporiť tieto oblasti: Podnikateľské prostredie, Infraštruktúru na tvorbu pracovných miest, Rast šudského kapitálu a lepšiu účasť na pracovnom trhu, Udržateľné a efektívne využívanie prírodných zdrojov, Moderná a odborná verejná správa.
[4] Teória optimálnej menovej oblasti hovorí, že asymetrické šoky je možné riešiť prostredníctvom mobility pracovnej sily, diverzifikácie výroby, otvorenosti ekonomiky, fiškálnych transférov a iných spoločných programov.
