Európsky parlament bude mať 750 poslancov plus predsedu od novembra 2014, z toho 13 bude zaručene slovenských. Postavenie európskych inštitúcií voči sebe bude odteraz iné, vrátane Parlamentu. Tieto zmeny sú dôsledkom poslednej novely zmlúv zakladajúcich Európsku úniu a jej fungovanie, prijatých v Lisabone 13. decembra 2007. Zmluvy nadobudli účinnosť 1. decembra 2009, ale niektoré ustanovenia týkajúce sa najmä vzájomného postavenia inštitúcií nadobudnú účinnosť až od 1. novebra 2014. Práve pre vzájomné postavenie inštitúcií budú voľby do Európskeho parlamentu 24. mája 2014 iné. Podstatu zmien si vysvetlíme nasledovne.
menší deficit demokracie
Zmeny zakladajúcich zmlúv umožňujú od novebra 2014 Európskemu parlamentu hlasovať o vyslovení nedôvery Európskej komisii. Ak Parlament takýto návrh príjme, členovia Komisie sa musia kolektívne vzdať svojích funkcií. Taktiež vysoký predstaviteľ Únie sa musí vzdať funkcií, ktoré vykonáva v rámci Komisie.
Rozhodnutia Rady, ktoré vykonáva hlasovaním kvalifikovanou väčšinou, budú zmenené. Od novembra 2014 sa mení podstata kvalifikovanej väčšiny. Kvalifkovaná väčšina sa musí rovnať najmenej 55 % hlasov v Rade, čo sa musí rovnať aspoň 15 členom Rady, ktorí zastupujú aspoň 65 % obyvateľstva Únie. Ak má byť rozhodnutie Rady zablokované, blokujúcu menšinu musia tvoriť najmenej 4 členovia Rady. Radu tvoria zástupcovia z každého členského štátu na úrovni ministerských rezortov, ktorí môžu zaväzovať vládu príslušného členského štátu a hlasovať za ňu. Počet všetkých hlasov v Rade je 352, pričom Slovensko má 7 hlasov.
zjednodušené procesy rozhodovania
Priebeh legislatívneho procesu je zameraný na kompromis záujmov inštitúcií Európskej únie. Donedávna existovali 4 postupy rozhodovania, podľa miery zapojenia inštitúcií v rozhodovacom procese. Lisabonská zmluva zaviedla od decembra 2009 riadny a mimoriadny postup rozhodovania. Riadny rozhodovací postup sa uplatňuje takmer vo všetkých záležitostiach, mimoriadny legislatívny postup najmä pri otázkach spojených s rozpočtom Únie. V oboch prípadoch sa zrovnoprávnilo postavenie Európskeho parlamentu s Radou. Legislatívne návrhy im výlučne predkladá Európska komisia.
čo zmeny prinesú pre občanov?
Proces politických vyjednávaní má šancu priblížiť sa viac k potrebám spoločnosti. Zrovnoprávnenie postavenia troch základných inštitúcií Európskej únie prenáša väčšiu mieru zodpovednosti na občanov. Preto narastá dôležitosť volieb do Európskeho parlamentu. Nomináciu na post predsedu Komisie i naďalej vykoná Rada ako politický orgán, avšak Parlament ako demokratický orgán ho musí odsúhlasiť rovnako, ako ho môže odvolať. Tento efekt povedie k väčšiemu sústredeniu Komisie na potreby obyvateľov, pred záujmami politických špičiek jednotlivých krajín. Zástupcovia občanov v Európskom parlamente tak môžu tvoriť účinnú kritiku a opozíciu voči výkonnému orgánu Únie, v podobe Európskej komisie.
Nová Európska komisia by sa preto mala od novembra 2014 v omnoho väčšej miere sústrediť na problémy občanov Únie. Dôležité témy v tejto oblasti sú nízka miera zamestnanosti, kvalita života, ochrana osobných údajov, rozpočet Únie a ďalšie. Cenou za väčšiu mieru demokratickej kontroly rozhodovania v Rade a Parlamente bude pravdepodobne spomalenie procesu integrácie Európy. Výzvou pre Európsku komisiu od novembra 2014 bude, aby nezostala príliš závislá od štátnych legislatív, príliš servilná k národným predsudkom a aby dokázala rozpoznať mieru v akej bude vykonávať činnosti v prospech obyvateľstva Únie nezávisle od potrieb a postavenie európskej integrácie.
