Dôležitou
témou diskutovanou pred parlamentnými voľbami v roku 2016 bude stanovenie
novej úrovne minimálnej mzdy. Vláda chce aj takýmto spôsobom zvýšiť životnú
úroveň ľudí na Slovensku. Toto opatrenie je však rozporuplné a neuvážené z
viacerých dôvodov.
Načasovanie
minimálnej mzdy
Dnešný
pokles nezamestnanosti do veľkej miery súvisí s ekonomickým rastom Slovenska,
až v druhom rade má súvis s dotovaním nových pracovných miest, ktoré
vytvára vláda. Žiadna ekonomická teória nepodporuje zvýšenú mieru výdavkov na
stimuláciu ekonomiky v čase rastu. Preto je paradoxné, že vláda
naplánovala v najbližších rokoch pomerne veľké výdavky do ekonomiky cez vytváranie nových pracovných
miest. Existuje však jeden racionálny argument, ktorý je, žiaľ, nesprávne
uplatnený. Vláda deklaruje záujem zvýšiť životnú úroveň ľudí prostredníctvom
zvýšenia minimálnej mzdy. Minimálna mzda zvyšuje nezamestnanosť v krajine, najmä
v chudobnejších regiónoch Slovenska. Preto namiesto jedného opatrenia tu
máme hneď dve. Zvýšené výdavky na tvorbu pracovných miest budú vlastne
kompenzovať nezamestnanosť, ktorú spôsobí radikálne zvyšovanie minimálnej mzdy.
Nedokonalosť jedného opatrenia sa kompenzuje ďalším opatrením, navyše – nie lacným. Je na mieste označiť tieto opatrenia vlády v čase
najvyššieho dlhu krajiny ako nehospodárne.
Ako
minimálna mzda zvyšuje nezamestnanosť?
Zvýšenie
minimálnej mzdy najviac ubližuje ekonomicky slabším regiónom. U nás sú
najslabšími regiónmi Prešovský a Banskobystrický kraj, ktoré nedosahujú 75
%-nú úroveň ekonomickej aktivity priemeru Slovenska. Nižšia ekonomická aktivita
v spomínaných regiónoch spôsobuje nižšie priemerné mzdy, pričom náklady na
pracovné miesto sú vo všetkých regiónoch rovnaké. Sú podmienené rovnakými
odvodmi do inštitúcií sociálneho a zdravotného poistenia, ako aj rovnakou
výškou dane z príjmu. Ostatné dodatočné náklady na jedno pracovné miesto
sú vo veľkej miere porovnateľné s ekonomicky vyspelejšími regiónmi.
O štvrtinu nižšia ekonomická aktivita a zvýšenie minimálnej mzdy
pôsobí na zamestnávateľov v Prešovskom a Banskobystrickom kraji tak,
že náklady na zamestnanca sa zvyšujú, a preto musia poriadne zvážiť, či
zamestnať dodatočného zamestnanca. Ak má firma zo svojich tržieb vyhradených
10.000 eur na mzdy, pri minimálnej mzde 380 eur dokáže
zamestnať 21 zamestnancov. Pri minimálnej mzde na úrovni 337 eur, čo je hodnota
minimálnej mzdy roku 2013, by si mohla dovoliť zamestnať 22 zamestnancov. Ak by
hodnota minimálnej mzdy stúpla na 400 eur, za rovnakých podmienok ako dnes by
si firma mohla dovoliť 19 zamestnancov. Tieto prepočty sú zaujímavé najmä pre
kraje, kde nezamestnanosť prekračuje
hranicu 18 % (Prešovský, Banskobystický, Košický). Ak by vláda nezaviedla na
rok 2015 odvodovú odpočítateľnú položku na zdravotné poistenie, ako zníženie
nákladov firmám, firmy by si mohli dovoliť omnoho menej zamestnancov ako sú
čísla uvedené v nasledujúcich prepočtoch.
Tabuľka : Počet zamestnancov prarucjucich za
minimálnu mzdu, ak má firma k dispozícii 10.000 eur na mzdové výdavky
Minimálna mzda
|
Min. mzda + odvody a dane
|
Počet zam. pri mzdových nákladoch
10.000 eur
|
337
|
456
|
21,9
|
380
|
475
|
21
|
400
|
507
|
19,7
|
Opatrenie vlády postihne chudobnejšie regióny
Zvyšovanie
minimálnej mzdy sa vôbec nedotkne bohatších regiónov Slovenska, naopak
chudobnejším regiónom môže ublížiť viac. V relatívne bohatších regiónoch
Slovenska môžeme predpokladať vyššie priemerné mzdy, ako aj menej ľudí
pracujúcich za minimálnu mzdu. Za minimálnu mzdu dnes pracuje podľa odhadov 5 %
zamestnancov. Týka sa najmä mladých ľudí, pričom najnižšiu priemernú mzdu podľa
Štatistického úradu poberajú mladí
v Prešovskom (407 eur) a Nitrianskom (467 eur) kraji. Najviac
nezamestnaných mladých ľudí vo veku 15 –
24 rokov je v Prešovskom, Košickom a Banskobystrickom kraji. Z pohľadu
nezamestnanosti je najviac postihnutým regiónom Prešovský kraj, kde bolo podľa
štatistického úradu až 16.800 mladých uchádzačov o zamestnanie v roku
2013 z celkových 83.500 uchádzačov o zamestnanie. V dlhodobom
horizonte sa síce výdavky na zamestnávanie mladých budú znižovať z dôvodu
nástupu slabších populačných ročníkov na pracovný trh, avšak dotovania
pracovných miest do toho času nie je šetrný spôsob, je to len drahé čakanie na
lepšie časy. Opatrenia, ktoré vidíme dnes, v čase mierneho ekonomického
rastu, môžeme nazvať ako dotované zvyšovanie minimálnej mzdy cez výdavky na
tvorbu nových pracovných miest.
Koľko stojí dotovanie minimálnej mzdy
Chýbajú
nám odvážnejšie riešenia vlády, ktoré pristúpia k problémom zodpovedne.
Slovensko nie je bezproblémová krajina. Hneď vedľa ekonomického rastu máme
obrovské zadlženie, problémy so slabou kvalitou škôl, nízkou pôrodnosťou,
jednostranne zameranou štruktúrou ekonomiky a nevymožiteľnosťou práva.
Súčasná vláda tieto problémy možno vidí, ale nerieši. Namiesto toho robí
populárne opatrenia zamerané na dotovanie pracovných miest, bez zvyšovania
kvality ekonomického prostredia. Na podporu zamestnávania využíva pomerne veľa
peňazí z eurofondov, ktoré by mohli byť užitočnejšie napríklad vo vede.
Len z eurofondov prostredníctvom operačného programu Ľudské zdroje minie
vláda na zamestnanosť 138,85 mil. eur v tomto roku a 180,41 mil. eur
v roku 2016. Pre predstavu, ide o porovnateľnú, ba dokonca väčšiu sumu ako
sú všetky výdavky štátu na vedu a techniku v tomto a budúcom
roku (172,25 mil. eur; 137,26 mil. eur sú výdavky na vedu a techniku
v roku 2015 a 2016). Dotovanie nových pracovných miest
a neuvážené navyšovanie minimálnej mzdy sa takto stáva drahšou politikou
ako investície do vedy, ktoré by priniesli omnoho vyššie príjmy a úžitky
našej krajine.
Napísané pre denník SME.
