Európska integrácia v 9. mája roku 2010 oslavovala svoje 60. narodeniny v utrápenej atmosfére. Trošku sa zahrám na básnika. Chcem prirovnať šesťdesiate jubileum Únie k ľudskej oslave šesťdesiatin, ktoré sú úctyhodným jubileom. Hľadať paralelu medzi výročím integrácie a jubileom človeka sa mi však nedarí. Problém je v tom, že ľudské jubileum sprevádzajú často búrlivé oslavy v kruhu priateľov, dobré jedlo a darčeky. Výročie Únie zostalo takmer nepovšimnutým. Hľadajme pravú podstatu tejto príčiny. Skúsim abstrahovať od známeho klišé „grécka kríza“ i od druhého veľadôstojného klišé s pomenovaním „finančná a hospodárska kríza“. Predsa podstatou a pýchou Únie sú jej princípy, medzi ktoré patrí kohézia, subsidiarita, adicionalita a mnohé ďalšie. Motorom je Komisia fungujúca ako zdroj politickej iniciatívy. Nástrojmi sú jednotlivé politiky Únie na čele s rozpočtovou politikou. Kde teda nastal skrat?
Odpoveď nájdeme možno v zmenách, ktoré nastali v Únii 1. decembra 2009. Tento deň nadobudla platnosť Zmluva o Európskej Únii a Zmluva o fungovaní Európskej únie v Lisabonskom znení.[1] Pokúsim sa hľadať odpoveď v zásadných zmenách, ktoré sa udiali. V prvom rade sa čiastočne odstránil demokratický deficit[2] prostredníctvom posilnenia právomocí Európskeho parlamentu (EP) v legislatívnej a rozpočtovej oblasti. Vytvoril sa post prezidenta rep. predsedu Európskej rady a tiež post vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku. Od 1. novembra 2014 sa mení počet členov Komisie a od nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy[3] sa Komisia zodpovedá priamo Európskemu parlamentu. Zásadnou zmenou je, že Lisabonskou zmluvou nadobudla Európska únia právnu subjektivitu a známa trojpilierová štruktúra[4] Únie dnes neplatí.
Lisabonská zmluva priniesla ešte mnoho iných zmien. Zmeny uvedené vyššie ponúkajú odpoveď na príčiny nášho skratu. V prvom odstavci hovoríme o Komisii ako o jedinom zdroji politickej iniciatívy a o rozpočtovej politike, ktorá patrí medzi najdôležitejšie nástroje Únie. V druhom odstavci spomíname posilnené právomoci Európskeho parlamentu vo vzťahu k legislatívnej a rozpočtovej funkcii ako aj o zodpovedaní sa Komisie priamo Európskemu parlamentu. Takýmto spôsobom sme síce vyriešili demokratický deficit, ale vytvorili sme búdu pre motor integrácie a zatvorili sme ho do nej. Inými slovami Komisia si musí dávať pozor na témy ktoré rieši, pretože EP má možnosť vysloviť nedôveru Komisii a tak donútiť všetkých členov Komisie aby sa kolektívne vzdali svojich funkcií.[5]
Rozpočtová politika, ktorá má prejsť reformou, je kľúčom k rozvoju integrácie. Komisia mala vykonať rozsiahle preskúmanie rozpočtovej politiky a v rokoch 2008 až 2009 podať správu o tomto preskúmaní. Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) kladie dôraz na ťažkosti s uskutočnením takej dôležitej reformy práve v súvislosti s voľbami do EP, ktoré boli v roku 2009, ako i s vymenovaním nových členov Európskej komisie. Hovorí tiež, že na preskúmanie rozpočtu sa treba pozerať na pozadí časovo chúlostivého schvaľovania Lisabonskej zmluvy. Napriek uvedeným faktom EHSV žiada vlády 27 členských štátov, aby bez najmenšieho otáľania prijali strategické rozhodnutia. Takisto žiada Komisiu aby objasnila s akými nástrojmi zamýšľa pokračovať v konzultačnom procese.[6] Reakcia Komisie bola na túto žiadosť negatívna.
[1] MEDZIVLÁDNA KONFERENCIA. (30. marec 2010). Úradný vestník Európskej únie C83. Cit. 25. máj 2010. Dostupné na Internete: Konsolidované znenie Zmluvy o Európskej únii a Zmluvy o fungovaní Európskej únie: http://eur-lex.europa.eu/JOIndex.do?year=2010&serie=C&textfield2=83&Submit=Vyhľadajte&_submit=Vyhľadajte&ihmlang=sk
[2] Demografický deficit – zastúpenie občanov v inštitúciách EÚ je nepriame a vo viacerých veciach občanom Únie vzdialené, pričom moc sa sústreďuje v rukách byrokratov, ktorí sú menovaní a nie volení.
[3] Lisabonská zmluva – slengový výraz pre Zmluvu o Európskej únii a Zmluvu o fungovaní Európskej únie, ktorá bola podpísaná 13. decembra 2007 v Lisabone a nadobudla platnosť 1. decembra 2009.
[4] Trojpilierová štruktúra – v rámci ktorej právnu subjektivitu mal iba prvý pilier a to Európske Spoločenstvá. Druhý pilier (spoločná zahraničná a bezpečnostná politika) a tretí pilier (spolupráca v oblasti justície a vnútra) právnu subjektivitu nemali.
[5] Podľa článku 234 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
[6] EURÓPSKY HOSPODÁRSKY A SOCIÁLNY VÝBOR. (12. marec 2008). Own Resources and EU Budget. Cit. 10. jún 2010. Dostupné na Internete: Stanovisko na tému: Reforma rozpočtu EÚ a spôsoby jeho financovania v budúcnosti: http://eescopinions.eesc.europa.eu/viewdoc.aspx?doc=//esppub1/esp_public/ces/eco/eco215/sk/ces503-2008_ac_sk.doc, s. 1
[7] SCHUMAN, R. (9. máj 1950). Schumanova deklarácia. Cit. 25. apríl 2010. Dostupné na Internete: EUROPA: http://europa.eu/abc/symbols/9-may/decl_sk.htm
