Nedávno som strávil týždeň v dokonalom tichu, kde som si znovu
uvedomil niekoľko zaujímavých postrehov. Napríklad: človek potrebuje
k svojmu zdokonaľovaniu opakovať aj to, čo si myslí, že už dávno pozná.
V rutinnom živote si tieto elementárne znalosti nemáme čas pripomínať,
a to vedie u mnohých z nás k zlyhaniam a mylným dojmom.
Práve kvôli tomuto poznaniu si ako ekonóm v nasledujúcom blogu znova
pripomínam ekonomické princípy, kde si dovolím trochu poukázať na možné
príčiny „zlyhania“.
Princípy ekonómie
Každý študent ekonómie sa
stretáva s jej definíciou, ktorá hovorí o spoločenskej vede
skúmajúcej ako jednotlivci i celá
spoločnosť rozdeľujú vzácne statky na súčasnú a budúcu spotrebu.
Zjednodušene povedané, skúma efektívnosť a rovnomernosť spotreby týchto
statkov. Efektívnosť a rovnomernosť spotreby sú protichodné ciele. Gregory
Mankiw [1] vo svojej knihe rozoberá túto definíciu do 10 princípov. Píše, že ľudia
sa rozhodujú 1. medzi alternatívami, 2. na základe ceny, ktorá sa rovná vzdaniu
sa alternatívnej spotreby, 3. na základe obmedzených informácií, 4. na základe
ponuky, ktorú dostanú. Interakcie medzi ľuďmi fungujú 5. obchodovaním, kde sa
kupujúci i predávajúci môžu dohodnúť vo vzájomnej spokojnosti, 6. na
trhoch, ktoré sú obvykle dobrým spôsobom organizácie spoločenských aktivít, 7.
kde vláda môže niekedy vhodnými zásahmi zlepšiť fungovanie trhu. Potom
spoločnosť a jej ekonomika 8. môže zvyšovať svoju životnú úroveň na
základe jej schopnosti vyrábať statky a služby, 9. za predpokladu že sa
netlačí príliš veľa peňazí, ktoré spôsobujú rast cien, 10. a že spoločnosť
je vystavená v krátkom období medzi infláciou a nezamestnanosťou.
Upozornenie! V hospodárskych krízach niektoré z menovaných princípov
nemusia fungovať.
Dojem z čísel
Niektoré návrhy prezentované
verejne činnými predstaviteľmi, najčastejšie pod vplyvom tlaku verejnej mienky
na riešenie jej problémov, vyzerajú prinajmenšom zvláštne. Vytvárajú dojem, že
rýchle a jednoducho vyzerajúce návrhy riešení povedú k exodu zo spletitej
situácie. Na prvý pohľad vyzerajú lákavo, tak ako plod zo stromu poznania dobra
a zla v rajskej záhrade. Po ich konzumácii v zlej kombinácii
predpokladov často spôsobia mnohé nežiaduce vedľajšie účinky, ak nie doslova
vyhnanie z raja prosperity. Takému dojmu podľahol v roku 1980
prezidentský kandidát v USA Ronald Reagan, keď prijal do svojho
ekonomického programu tézu o federálnom znížení daní v úsudku, že sa
príjem z daní zvýši. Pod jeho vplyvom kongres odhlasoval zníženie daňových
sadzieb, ktoré nezvýšilo príjmy z daní. Federálna vláda preto začala
vytvárať deficitné financovanie rozpočtu, ktoré zvýšilo štátny dlh USA asi
najvýraznejšie v histórii.
Realita ekonómie
Príčin, ktoré vedú k nesprávnym riešeniam, je v ekonomickej realite
niekoľko. Pomerne menšou príčinou nesprávnych riešení sú šarlatáni, ktorí sa
snažia v ťažkých časoch predať svoj všeliek na ekonomické turbulencie. Najviac
citeľnou príčinou v dnešných časoch je úsudok ekonómov o súčasnej situácii.
Väčšina ekonómov sa zhodne napríklad v konštatovaní súčasného stavu, že na
Slovensku máme za druhý kvartál 2014 2,5 %-ný rast HDP [2]. Ide o výrok, ktorému
hovoríme v ekonómii pozitívna analýza [3]. Je to fakt, na základe ktorého
ekonómovia robia rôzne úsudky. Jedni predpokladajú v dôsledku toho zvýšený
príjem do štátneho rozpočtu, iní hovoria, že je to dôsledok masívneho plytvania
štátneho rozpočtu, ktoré vytvára dlh. V dôsledku toho formujú výroky
napríklad o daňovej politike. Jedna skupina formuluje vyjadrenia o zvýšení
daní, druhá skupina o ich znížení. Hovoríme tomu normatívna analýza [4], ktorá
odráža rôzne hodnoty ekonómov o spravodlivom prerozdelení daňového zaťaženia.
Miera týchto nezhôd by sa nemala preceňovať, pretože sú to práve myšlienky
ekonómov a politických filozofov ktoré sú bez ohľadu na ich pravdivosť,
mocnejšie, než si väčšina ľudí myslí. Správa napísaná v roku 1935 hovorí,
že: „Blázni pri moci, vyťahujú na svetlo šialenosti nejakého akademického
pisateľa z minulých rokov.“ Mankiw dodáva, že tým „akademickým pisateľom“,
ovplyvňujúcim súčasnú ekonómiu sa často stáva i sám Keynes [5]. V čase
hospodárskych turbulencií treba múdro zvažovať účinné opatrenia. Špeciálne, ak
niektoré princípy ekonómie nefungujú. Účinné opatrenia sú také, ktoré siahajú
po príčinách vzniku turbulencií a nie tie, ktoré pochádzajú zo stromu
poznania dobra a zla.
[1] Gragory Mankiw : Zásady ekonomie. Grada Publishing, 2000.
[2] Štatistický úrad Slovenskej republiky : Rýchly odhad HDP a zamestnanosti podľa ESNÚ 95, 2.9.2014
[3] Pozitívna analýza - je pozitívny popisný výrok vyjadrujúci tvrdenie o tom, aký je svet.
[4] Normatívna analýza - je výrok vyjadrujúci stanovisko, aký by mal byť svet.
[5] John Maynard Keynes - ekonóm, ktorý v roku 1936 vo svojej knihe Všeobecná teória zamestnanosti úroku a peňazí obhajuje štátne zásahy do ekonomiky.
