Neverím politikom, ktorí mi sľúbia dlhy

Neverím politikom, ktorí dokážu sľúbiť pozitívne opatrenia v historicky najviac zadlženom štátnom rozpočte. Slovenská republika takýto dlh ešte nemala. Preto sa mi zdajú nedávno deklarované pozitívne opatrenia ako politická samovražda. Vysvetlím to.

Ak by sme chceli znížiť dlh verejnej správy čím skôr, máme na to niekoľko spôsobov. Výška dlhu ku koncu roka 2013 bola 39,9 mld. eur, čo predstavuje 55 % všetkého, čo sa na Slovensku vyrobí za 1 rok. Ak by sme dlh porovnali k tomu, čo zarobíme, bolo by to omnoho vyššie percento. Sekeru nám robia najmä ústredné rozpočtové organizácie (čiže ministerstvá, školstvo a celý štátny aparát vrátane vyplácania dôchodkov) v sume 38,8 mld. eur, druhú menšiu sekeru robia obce v sume 1,2 mld. eur, VÚC v sume 0,4 mld. eur a železnice v sume 0,06 mld. eur. Treba povedať, že železniciam sa v roku 2013 darilo znižovať svoj dlh veľmi dobre (zo 195 miliónov na 64 miliónov = 131 miliónov úspora).

Predstavte si, že potrebujeme len 4 predpoklady, aby sme splatili dlh verejnej správy. Za prvé predpokladajme, že dlh bude stabilný a neporastie. Za druhé, najbližších 5 rokov bude v ekonomike práve 2,331 miliónov pracujúcich ľudí, ktorí budú chcieť dlh splatiť. Za tretie, každý pracujúci človek bude zarábať priemernú mzdu ktorá bude najbližších 5 rokov na úrovni 821 eur. Za štvrté, nebudeme musieť platiť žiadne úroky za dlh v období najbližších 5 rokov. Ostatné premenné, ktoré vplývajú na dlh uriekneme ekonomickým zaklínadlom „Ceteris Paribus“[1]. Výška mesačnej splátky najbližších 5 rokov na pracujúceho človeka bude 285,9 eur.

Ak je priemerná mesačná mzda v národnom hospodárstve je 821 eur v hrubom, v čistom na výplatu dostaneme 635 eur. Od tejto mzdy sa nám odráta splátka dlhu v sume 285,9 eur. Takže na živobytie nám zostane 349,1 eur. Ak sa bude balíček opatrení vyhlásený premiérom realizovať v ročnej hodnote 250 miliónov eur, musíme od zvyšných 349, 1 eura odpočítať 8,94 eura. Mesačne nám na živobytie zostane 340,61 eur. Potom už len odrátajme nájomné, stravu, oblečenie, kozmetiku, sem tam nejaké pivo alebo kino, prípadne niektorí šťastlivci hypotéku a spotrebný úver. Ak sa toto nenazýva rituálna ekonomická samovražda súčasnej vlády, tak čo to potom chcelo byť?


[1] Ceteris Paribus - latinský výraz často používaný v ekonómii. Vyjadruje podmienku, že pri skúmaní vplyvu nejakého parametra ostatné parametre výsledok neovplyvnia. Inak povedané, všetky ostatné podmienky, okrem tých ktoré boli spomenuté, považujeme za nemenné.