25 januára 2010

Dobré akcie proti finančnej kríze


"Je chybou domnievať sa, že kapitalizmus je vo svojej podstate neutrálny, preto ho musíme zaočkovať (v zmysle posilniť jeho imunitu) nástrojmi a mechanizmami, ktoré sú označované ako správne v súlade s etickými zásadami či usmerneniami. Ako hovorí encyklika Caritas in veritate, ekonómia je už od počiatku ľudskej činnosti miestom, ktoré by malo byť živé a motivované etikou sociálnej spravodlivosti a rovnosti. Žiadna vierohodná reforma kapitalizmu sa nemôže vyhnúť tomuto bodu." Hovorí Cécile Renouard, rehoľná sestra a renomovaná ekonómka, ktorá uviedla v posledných mesiacoch do tlače, ako spoluautorka a vedúca kolektívu zväzok, ktorý vyvolal veľkú debatu vo Francúzsku pod názvom: Dvadsať návrhov na reformu kapitalizmu (Flammarion). Dielo analyzuje trhliny systému a pôvod krízy; kvalifikovaný tím autorov naznačuje všeobecné riešenie, niekedy dokonca veľmi technické riešenie - napríklad využívanie nových matematických metód v riadení finančných derivátov - často vo veľkej rezonancii s poslednou encyklikou pápeža.


V knihe tvrdíte, že neregulované trhy sú "neúčinné, neefektívne a nespravodlivé." Musia prejsť kormidlom novej politiky?
"V posledných 20 rokoch došlo k určitému posunu v tom zmysle, že trhy nie sú príliš regulované. Dokonca aj teraz ekonomické teórie ukazujú, že dokonalé a úplné trhy neexistujú. Preto musíme vytvoriť rámec, z ktorého je potrebné určité aktíva vylúčiť z trhu osobitného záujmu. Alebo je potrebné ich aspoň obmedziť v rámci verejno-súkromného partnerstva, ako je voda."

Hovoríme o statkoch, ktoré je riskantné ponechať úplne v rukách konkurenčných záujmov?
"Dokladuje sa, že obrovský počet občanov, dúfajme že všetci, môžu mať prístup k týmto statkom. Ponechajme tieto statky v rukách a hre trhu, ktorý obmedzí ich prístup. Jeden spomedzi našich návrhov, zdôrazňuje naliehavo definovať demokratickým spôsobom rozdelenie zoznamu statkov nevyhnutných pre dôstojnosnosť každého ľudského života."

Takmer nikto neočakával krízu. Je to nejaká medzera ekonomickej vedy?
"V posledných desaťročiach sa objavili práce špecializujúce sa na prognózovanie krízy ktoré kalkulovali s hypotékami a tiež vo všeobecnosti s modelom hyper-konzumného života v Spojených štátoch. Ale predstieralo sa, že nepočuť varovania. Je pravda, že povolanie ekonóma je dnes v diskusii, obzvlášť vo veci nadmernej špecializácie, ktorá často končí stratou podstaty spolu s jej procesmi."

Sú potrebné nové inštitúcie zamerané na predchádzanie budúcich systematických problémov?
"Áno. Ale zároveň je potrebné chvíľu zotrvať v otvorenej diskusii medzi krajinami o tom, ako zosúladiť systém. V istých prípadoch je lepšie podporovať hospodárske subjekty, aby sa stali viac cnostné. V iných prípadoch by boli lepšie záväzné, rigidné nariadenia. V tomto zmysle, encyklika Caritas in veritate ukazuje obavu z nových foriem hospodárskej činnosti, pretože často sú blízke myšlienke stresu.“

Údajná racionalita trhov bola niekedy používaná ako ideologický paraván na zakrytie viac-menej poučnej kuchyne bežných transakcií. Bolo to naozaj tak?
"Zaiste je pravda, že sa zneužívali umelo výrazy ako 'win-win transakcie', z ktorých všetci vychádzali ako víťazi, vrátane toho ako keby boli všetci rešpektovaní od robotníkov až po životné prostredie. Aspoň v krátkodobom horizonte, je teraz evidentné, že existuje rozpor medzi príkazmi ktoré sú vždy viac tlačené do návratnosti investícií časťou akcionárov, ako dôkaz uvádzam aspoň dva príklady ako sú distribúcia bohatstva medzi robotníkov vytvoreného podnikmi a rešpekt k prírode. Preto navrhujeme zakomponovať do účtovníctva podniku a do trhových podmienok parametre nefinančného charakteru, ktoré budú schopné odpovedať na logiku sociálnej zodpovednosti a životného prostredia podniku. Sú to požiadavky silno podčiarknuté v encyklike Caritas in veritate.“

Ekonómia v kríze je tou, ktorá rozdrobila firmy v osobnom vlastníctve a oni fluktuujú, pokračujú cestou fúzií a akvizícií. Mal by byť takýto model revidovaný?
"Áno, predovšetkým preto aby sa zabránilo fenoménu race to the buttom (preteky ku dnu) o pracovné podmienky. V sektore distribúcie napríklad veľké európske spoločnosti teraz otvorene argumentujú, že nie je možné sa tomu vyhnúť. Preto je potrebné vytvoriť aspoň tvrdé jadro spoločných sociálnych pravidiel pre všetkých. Dokonca aj delokalizácia je spojená s rizikom vzniku race to the buttom, ak je bez minima spoločných pravidiel. Je to extrémne zložitá cesta, ale je potrebné aby sa uskutočnila čo najskôr, aspoň v Európe."

Jeden z vašich 20 návrhov pozerá práve na Európu, najmä na Európsku centrálnu banku. Prečo?
"Dnes vidíme jasný rozpor v architektúre Európskej únie, v oblasti hospodárskej a finančnej. Popri ECB, ktorá má veľmi technický prístup, chýba skutočný politický motor v načrtnutých otázkach. V tejto súvislosti by sa malo poslanie ECB revidovať tak, aby bola viac citlivá predovšetkým na politické ciele udržateľného hospodárskeho rastu a sociálnej spravodlivosti. ECB by tiež mala pôsobiť proti vzniku špekulatívnych bublín v oblasti spotreby a finančných derivátov, ako sú tie dnešné."

Interviu s ekonómkou Cécile Renouard pripravil Daniel Zappalà z redakcie talianského denníka Aweniere. (publikované 13. august 2009)

Preklad: Štefan SABO

Zverejnil o Žiadne komentáre:
Prihlásiť na odber: Príspevky (Atom)