Nie, nie je to vtip, hoci spájať finančnú krízu dokopy s počasím... Ak sa na túto paralelu pozrieme z rôznych pohľadov zistíme zaujímavé skutočnosti. Zlé počasie je pre mnohých synonymom pre zmenu plánov. Finančná kríza je synonymom obmedzených možností, teda tak isto nám mení plány. V prípade zlého počasia zostávame doma, požičiame si z požičovne film, alebo sa snažíme využiť čas inak. Počas finančnej krízy podobne meníme spôsob nášho správania. Prestávajú sa kupovať tovary a služby, ktoré nie sú nevyhnutné. Nejde sa do kina ale radšej sa požičia film z požičovne. Príčiny zmeny plánov sú rôzne, ich dôsledky takmer na vlas podobné. Nezostáva nám iné iba čakať na zlepšenie počasia, alebo v prípade krízy čakať na zlepšenie situácie. Spoločným menovateľom pre krízu a počasie je čakanie na vhodnejší čas. Zlé počasie, povedzme búrka, zanecháva na uliciach značnú špinu a neporiadok. Odpútajme sa od prirovnania finančnej krízy k živlu a zamyslime sa nad nepriaznivými dôsledkami živlov, nad škodami ktoré vzniknú v dôsledku búrky alebo víchrice.Logika upratovania
Existujú dva spôsoby ako eliminovať škody vzniknuté následkom ruinujúcich živlov. Prvý je preventívny spôsob, môžeme ho nazvať sanáciou. Realizuje sa vo fáze pred búrkou, kedy ukrývame veci pred možným poškodením. Po búrke zostane neporiadok, ktorý dodatočne odpraceme, ale všetko čo sme ukryli nepodľahlo ničivej sile živlu. Alternatívou k tomuto riešeniu je upratovanie po búrke. Spravidla vtedy, ak nás búrka zastihne nepripravených, nezostáva nič iné iba vyčísliť všetky straty a upratať neporiadok. Pochopiteľne, upratovanie počas búrky je nezmyselné. Jednak by sa muselo upratovať znovu hneď ako búrka ustane, jednak by sme mohli utrpieť úraz alebo nachladnutie. Tento krát paralelu v našom konaní medzi počasím a finančnou krízou nenájdeme. „Logika eliminovania škôd“ v kríze sa dá charakterizovať nasledujúco. Pred krízou sme nič nezachraňovali a neodkladali do bezpečia, takto sme krízu dopustili a počas krízy sa snažíme upratať. Logika riešenia finančnej krízy nápadne pripomína podobenstvo o vlievaní nového vína do starých mechov.[1] Vynakladajú sa finančné prostriedky obrovských rozmerov aby sa zvrátil ekonomický vývoj. V súvislosti s krízou zaznieva množstvo otázok smerom na ekonómov. Najčastejšie v súvislosti s jej koncom.
Meteorológia verzus ekonómia
Žiaden ekonóm nemôže presne povedať, kedy kríza skončí, pretože pri svojej práci uvažuje v abstraktnej rovine. Akékoľvek vyhlásenia o konci krízy sú subjektívne odhady prevažne na základe mäkkých dát. V ekonomickej praxi sa používajú tzv. mäkké a tvrdé dáta. Mäkké dáta sú indikátory ktoré istým spôsobom predbiehajú reálny ekonomický vývoj alebo ho dokážu do istej miery predpovedať. Tvrdé dáta sú reálne odmerané na základe ekonomického vývoja a tvoria podklad pre reálne hodnotenie ekonomiky. Vyhlásenia o skončení krízy ktoré sa zakladajú na mäkkých dátach, čiže indikátoroch, si preto treba držať viac od tela. V súvislosti s nepriaznivým počasím sú ekonómovia ako meteorológovia. Vedia určiť kedy bude pršať, ale nevedia koľko zrážok spadne. Upozornenia na vznik finančnej krízy ju predstihovali už pár rokov pred tým, než naozaj vznikla. Tvrdenie, že kríza skončí v prvej polovici roka 2010 je odvážne. Množstvo peňazí nalievaných do ekonomík po celom svete môže ľahko spôsobiť chvíľkové zlepšenie situácie. V prenesenom význame ekonómovia merajú ľudské správanie v súvislosti s rozdeľovaním vzácnych zdrojov. Ak sa správanie spotrebiteľov ale i predávajúcich zlepší, môžeme začať hovoriť o ústupe krízy.
[1]Pozri: http://www.svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Mt%209,17, 29.8.2009
