Európska Komisia

Európska Komisia, často sa používa názov iba Komisia, je predmetom pokračovania série článkov pod názvom Inštitucionálny rámec Európskej únie (IREU). Táto inštitúcia vznikla v 50. rokoch [1] minulého storočia a ako jediná inštitúcia EÚ má zákonodarnú iniciatívu, ktorá jej dáva výlučnú právomoc predkladať legislatívne návrhy Rade a Európskemu parlamentu. Komisia má zastúpenie v každom členskom štáte EÚ, okrem toho má 120 delegácií v tretích (nečlenských) krajinách. Zamestnáva približne 25 tisíc zamestnancov, pričom 9,3% z nich sú tlmočníci [2]. Na fungovanie Komisie sa z rozpočtu Únie použije v roku 2009 približne 4,8 mld. EUR [3].

Komisia sídli v Bruseli a člení sa na tri úrovne:
Najvyššou úrovňou je kolégium komisárov zložené z 27 osôb. Počet komisárov je stanovený v Zmluve z Nice a zodpovedá počtu členských krajín Európskej únie, v súčasnosti 27, pričom Lisabonská zmluva tento princíp zásadne zmení. Komisia je menovaná vždy po voľbách do Európskeho parlamentu na päť ročné funkčné obdobie.
Kolégiu komisárov sú priamo podriadené kabinety, ktorých členmi sú odborníci z rôznych oblastí. Kabinet pôsobí ako politický výkonný orgán pozostavávajúci zo šiestich poradcov a kancelárie komisára. Polovica kabinetu môže pochádzať z krajiny pôvodu komisára.
Generálne riaditeľstvá (Directorate Generale) sú priamo zodpovedné za osobitné oblasti politík Únie. Na ich čele stoja generálny riaditelia priamo zodpovední príslušným komisárom. V generálnych riaditeľstvách a v ostatných službách komisie pracuje majoritná časť zamestnancov.

Európska Komisia je výkonná zložka Európskej únie a má štyri dôležité funkcie: pripravuje návrhy nových právnych predpisov a nariadení, zabezpečuje každodenné riadenie politík a činností EÚ, kontroluje a zabezpečuje správne a rovnaké uplatňovanie právnych predpisov EÚ, zastupuje Európsku úniu na medzinárodnej scéne [4]. Komisári sa zaväzujú plniť si svoje povinnosti nezávisle, nesmú byť ovplyvnený národnými vládami, teda ich prioritou sú záujmy Európy ako celku. Úlohy Komisie sa dajú prirovnať k úlohám ministerstiev v štáte. Zo Slovenskej republiky je Komisárom Ján Fígeľ. V Komisii je zodpovedný za vzdelávanie, odbornú prípravu, kultúru a mládež.

Lisabonská zmluva zavádza zmeny týkajúce sa i Európskej komisie. Hlavnou zmenou číslo jedna je obmedzenie počtu členov Komisie. Do 31. októbra 2014 má Komisia počet členov zodpovedajúci počtu členských krajín, plus predsedu a vysokého predstaviteľa pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku. Od 1. novembra 2014 bude mať Komisia počet členov zodpovedajúci dvom tretinám počtu členských štátov. Členstvo v Komisii bude podliehať princípu rotácie, kde žiaden z členských štátov nesmie byť nezastúpený v Komisii dlhšie ako jedno funkčné obdobie. Druhou zmenou je podriadenosť Európskej Komisie Európskemu parlamentu. Ak sa návrh Európskeho parlamentu o vyslovení nedôvery Komisii príjme dvojtretinovou väčšinou, členovia Komisie sa kolektívne vzdajú funkcií [5].

[1] Prvá Komisia fungovala v období 1958-1962 pod vedením predsedu Waltera Hallsteina
[2] Prameň: http://ec.europa.eu/civil_service/docs/bs_dg_category_en.pdf, 3.7.2009
[3] Prameň: http://eur-lex.europa.eu/budget/data/D2009_VOL4/SK/nmc-grseqNOM-N10005/index.html, 3.7.2009
[4] Prameň: http://ec.europa.eu/civil_service/about/what/index_sk.htm, 7.7.2009
[5] Prameň: http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:C:2008:115:0047:0199:SK:PDF, 7.7.2009, str. 106