“Všetci dospelí boli niekedy deťmi. Ale máloktorý z nich si na to pamätá.” (Exupéry, Malý princ)
Podobne môžeme hovoriť aj o svojich učiteľoch. Všetci učitelia boli niekedy študentmi, ale len máloktorý z nich si na to pamätá. Často sa konfrontujem s touto myšlienkou a ešte častejšie ma s ňou konfrontujú študenti, alebo blízki z môjho okolia. Čo znamená byť dobrým učiteľom? Medzi kolegami sa utešujeme jedným klišé: Nemôžeš vyhovieť všetkým. Všetkým síce nevyhoviem, ale väčšine predsa môžem vyhovieť. Problém je, že excelentným študentom šedý priemer väčšiny nesedí. Hľadajú viac ako suché vysvetlenie problému. Špičkoví študenti myslia kriticky a snažia sa hľadať alternatívne riešenia. Takže vyhovieť väčšine je síce pekné, ale potlačiť snaživé hlavy nie je múdre.
Dobrý učiteľ musí zvládnuť jeden dôležitý aspekt. Je to kumšt, ktorý neovláda každý. Domnievam sa, že ide o kumšt rozpoznať krehkú dušu mladého človeka. Vypozorovať dobre motivované snaživé úsilie a povzdvihnúť ho o kúsok ďalej. Nesmie zanevrieť na väčšinu a predsa musí hľadať talenty. V živote som mal šťastie, že som zopár dobrých učiteľov poznal. Človek docení hodnotu druhého človeka až keď ho stráca alebo stratí úplne. Potvrdzujú to mnohí kolegovia z môjho okolia, ktorí mali česť poznať dobrých učiteľov. Každým dňom sa presviedčam, že kumšt nezíska každý. Napomôcť mu môže iba opora dobrého učiteľa, ktorý vie vysvetliť a usmerniť svojho študenta. Jednoducho dobrí učitelia môžu vychovať dobrých študentov, ktorí sa neskôr môžu stať dobrými učiteľmi. Toto je čaro alchýmie dobrých učiteľov.
(Venované učiteľovi, ktorý nás v týchto dňoch opustil.)
Veľmi múdro a pravdivo napísane. Kiež by si toto uvedomil každý študent.
OdpovedaťOdstrániťPoznala som jedného profesora, ktorý najlepšie vedel, čo znamená čaro alchýmie dobrých učiteľov...
OdpovedaťOdstrániťÁno, práve ja som mala to štastie a česť spoznať takého UČITEĽA. Bol jeden z mála, ktorý si práve obdobie svojích študentských čias veľmi dobre pamätál a veľmi rád nám o nich rozprával, čím nás závoveň vedel aj pochopiť. Vedel, akí sme, veď on sám si tým prešiel. Aspoň tak nám zvykol hovoriť. Áno, je to práve schopnosť, či "kumšt rozpoznať krehkú dušu mladého človeka," ktorou si nás študentov získal. Niet nad zmysel pre porozumenie. Je veľa profesorov, ktorí vynikajú svojou múdrosťou, inteligenciou, skúsenosťami a schopnosťami, no málo tých, ktorí vedia rozpoznať naše "študentské duše."
Vetu: "Ja mám rád svojich študentov," som počula len od neho. Ten neskutočne spokojný výraz na tvári, s akým nám to zvykol hovoriť, som ešte nikdy u nikoho iného nevidela a vlastne ani tú vetu som od žiadného iného učiteľa nepočula. Môžem povedať, že bola to jedna z vecí, pre ktorú som ho začala mať rada a ceniť si ho, nielen ako učiteľa, ale aj ako človeka.
Ocenenie na akademickej pôde je určite pre každého učiteľa radosť, česť,či zadosťučinenie a odmena za tvrdú prácu. Získať si však priazeň a obdiv svojími študentami je niečo, dovolím si tvrdiť,čo je pre neho samého to najcennejšie...