Katastrofické scenáre a divne podložené tvrdenia z ekonomických správ ma priviedli k tomu, aby som si otvoril stránku Štatistického úradu Slovenskej republiky a urobil si malú makroekonomickú analýzu. Zameral som sa na štyri ukazovatele: tempo rastu HDP, index spotrebiteľských cien CPI, saldo bežného účtu platobnej bilancie a mieru nezamestnanosti. Zasvätení vedia, že tieto ukazovatele tvoria vrcholy magického štvoruholníka [1], ktorý hodnotí úspešnosť hospodárskej politiky pri dosahovaní zdravého vývoja ekonomiky. Doposiaľ sú dostupné údaje za prvý štvrťrok roku 2009 v ktorom ešte nie sú premietnuté výsledky z realizácie vládnych protikrízových opatrení typu šrotovné alebo balíčky opatrení. Analýza ponúkne obraz stavu ekonomiky pred prijatím akýchkoľvek protikrízových opatrení, ako východisko pre posúdenie efektívnosti zámerných opatrení vlády v dôsledku finančnej krízy.
Tempo ekonomického rastu založené na sledovaní vývoja reálneho HDP, ktoré dosahuje hodnotu -5,62% [2] nepovie laikovi nič. Stačí však, ak zmeníme uhol pohľadu na túto hodnotu a pretransformujeme výpoveď takto: Hodnota HDP v prvom kvartáli roka 2009 je približne na rovnakej úrovni ako hodnota v prvom kvartáli roka 2007. Záverom je, že sme klesli v tvorbe HDP na úroveň s pred dvoch rokov, čo v konečnom dôsledku nie je až tak zlé. Harmonizovaný index spotrebiteľských cien (CPI), ľudovo nazvaný inflácia, dosiahol v apríli 2009 rekordne nízku úroveň a to 1,4%. Cenová hladina sa teda zvyšuje, ale omnoho nižším tempom ako kedykoľvek predtým. Februárové hodnoty bilancie bežného účtu ako podielu na nominálnom HDP sú na úrovni -2,9% [3]. Oproti predchádzajúcim rokom je to jedna z najnižších hodnôt. Nezamestnanosť v prvom kvartáli roku 2009 dosahuje rovnakú úroveň ako v prvom kvartáli roku 2008. Opäť je oproti predchádzajúcim rokom jednou z najnižších.
Graf 1 Magický kosoštvorec
Prameň: Vlastný graf na základe údajov zo Štatistického úradu Slovenskej republiky a Národnej banky Slovenska
Stav makroekonomických indikátorov Slovenskej republiky za prvý štvrťrok nie je až tak zúfalý, ale nesprávnymi zásahmi do ekonomiky sa môže zhoršiť. Nik nevie zaručiť, kedy príde zlepšenie. Dôkazom sú výroky spred pol roka, ktoré tvrdili, že v druhej polovici roka 2009 sa ekonomika zotaví. Terajšie výroky Svetovej banky hovoria skôr o druhej polovici roka 2010. Ani ja si netrúfam povedať, kedy presne sa ekonomika Slovenska zotaví. Môžem ponúknuť iba svoj súkromný názor: Vtedy, keď sa na západe začnú riešiť skutočné príčiny krízy a prestanú sa šanovať firmy vplyvných mien! Je jasné, že naša maličká krajinka má na riešenie týchto problémov nepatrný vplyv. Nemáme na výber, musíme čakať. Sme naviazaný predovšetkým na západné trhy, od ktorých bude závisieť, či naše tempo rastu HDP opäť porastie na bájnych 10%. Ocitli sme sa v čakárni, ale napriek tomu si môžeme čas vyplniť zmysluplnou činnosťou. Riešiť situáciu zvláštnymi opatreniami v oblasti ekonomiky nie je spôsob. Jednou z mála vecí ktoré môžeme ako krajina robiť je skvalitňovanie legislatívy a právneho prostredia. Ak už teda musíme čakať v čakárni, využime čas užitočnými činnosťami.
[1] Magický štvoruholník je graf so štyrmi vrcholmi pričom jednotlivé vrcholy sú tieto: Tempo rastu HDP porovnáva rast HDP medzi dvoma po sebe nasledujúcimi obdobiami. Index spotrebiteľských cien (CPI) meria rast alebo pokles cenovej hladiny, teda infláciu. Saldo bežného účtu platobnej bilancie ukazuje nakoľko je krajina zadlžená voči zahraničiu, alebo koľko zahraničie dlhuje krajine. Nezamestnanosť netreba vysvetľovať, snáď len skonštatovať, že vo vyspelých ekonomikách sa drží pri úrovni 5-7%.
[2] Spracované na základe vývoja reálneho HDP prvého kvartálu 2008 a prvého kvartálu 2009
[3] Spracované na základe údajov z NBS a ŠÚSR
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára