Prijímanie právnych noriem v európskej únii prebieha v Európskej rade a v Európskom parlamente. Európsky parlament však nemá rovnoprávne postavenie s Európskou radou. Pre vyspelú demokraciu je charakteristické rozdelenie moci do troch zložiek: zákonodarnej, výkonnej a súdnej. Európska únia (ďalej len EÚ) je spolok demokratických štátov. Napriek tomu tu existuje „demokratický deficit“.1V Slovenskej republike sa prijímajú zákony v Národnej rade Slovenskej republiky. Poslanci v NRSR sú priamo volení občanmi Slovenskej republiky. Moc je rozdelená do troch zložiek, ktoré sú vyššie spomenuté.
Rozhodovací mechanizmus sa v EÚ štyri krát menil. Bolo to dôsledkom inštitucionálneho vývoja jednotlivých orgánov Európskeho spoločenstva, rastúcimi právomocami Európskeho spoločenstva ktoré si vyžadovali legislatívne zmeny a samozrejme vplyvom rozšírenia EÚ o nové členské štáty. Tieto zmeny boli obsiahnuté v prijatých zmluvách.2 V súčasnosti je platná zmluva z Nice prijatá v roku 2000.
Zložitý charakter rozhodovacieho procesu je determinovaný záujmami Európskeho spoločenstva (reprezentovaného Európskou komisiou) a záujmami občanov (reprezentovaných poslancami v Európskom parlamente). Do tohto procesu vchádzajú ďalšie inštitúcie spoločenstva (Výbor regiónov, Hospodársky a sociálny výbor) a početné lobistické skupiny,3 ktoré vyvíjajú snahy o ovplyvnenie rozhodovania. Podstatou všetkých rozhodovacích procesov v inštitúciách EÚ je dosiahnuť konsenzus.
Slovenská republika sa stala súčasťou EÚ 1. mája 2004. Vstupom Slovenskej republiky (ďalej len SR) do EÚ sa zmenil charakter vzťahov voči členským krajinám EÚ a nečlenským. Pri uplatňovaní hospodárskej politiky bude SR musieť uvažovať o vlastných záujmoch v kontexte so záujmami celej EÚ. Prvá vlna úvah uplynula tesne pred naším vstupom do EÚ, kde Ministerstvo zahraničných vecí SR iniciovalo ustanovenie národného konventu o európskej budúcnosti Slovenska. Záujmom Slovenska je priblížiť sa ekonomickej úrovni priemeru štátom EÚ27. Bude teda potrebná konvergencia hospodárskej politiky SR, k hospodárskej politike EÚ.
Realizovať národné ciele a zároveň ciele ostatných krajín nebude jednoduché. Náročnosť koordinácie cieľov a záumov sa odrazila v pokusoch o ratifikáciu Európskej ústavy. Po neúspešných ratifikáciách vznikli nové snahy a nové rokovania. Pri príležitosti 50. výročia Rímskej zmluvy bola prijatá Berlínska deklarácia. Je dôkazom snahy všetkých štátov únie zostať jednotní.
Európa smeruje k politickej únii. Toto je výzva pre nás všetkých presadiť svoje záujmy tak, aby naše budúce pokolenia mali rovnocenné postavenie v Európe.
Slovensko má veľmi malé možnosti v oblasti presadzovania svojich záujmov v EÚ. Počtom obyvateľov 5,38 miliónov tvoríme v relatívnom vyjadrení 1,11% obyvateľov Európskej únie. Sme zastúpení 13 poslancami v Európskom parlamente a máme 7 hlasov v Európskej rade. V procese prijímania akýchkoľvek právnych noriem v EÚ budú naše hlasy zanedbateľné.
Navrhovaná zmluva o Európskej ústave, ktorá neprešla ratifikačným procesom vo Francúzsku a Holandsku, bola v parlamente SR 11. mája 2005 ratifikovaná.4 Odzrkadľovalo to postoj spokojnosti domácich politikov na medzinárodnej scéne. Zároveň sa ratifikácia v Slovenskom parlamente dala chápať ako potieranie hlavných bodov oficiálnej pozície SR na medzivládnej konferencii, kde sa tieto body v Ústavnej zmluve neobjavili. Výsledné body národného konventu 5 boli v konečnom dôsledku nevyužité. Novou érou je Lisabonská zmluva, v ktorej sú presadené i niektoré záujmy Slovenska, žiaľ nie zásluhou politikov sediacich v Národnej rade Slovenskej republiky.
Nezáujem o dianie v Európskom parlamente deklarovali občania SR vo voľbách do európskeho parlamentu v roku 2004 a to účasťou 16,96% zo všetkých oprávnených voličov. Nezáujem trvá i v súčasnosti znovu najnižšou účasťou vo voľbách do Európskeho parlamentu 19,64% v roku 2009.
Vychádzajúc z postavenia Slovenska v Európe je ťažké vydať sa úplne inou cestou ako zvyšok Európskej únie. Európa sa začína deliť na vyspelé štáty Európskej únie a zvyšok.
Možností ako presadiť národné záujmy v EÚ nie je veľa. Prvou z nich je získať si spojencov. To si ale vyžiada určité ústupky a spoločne proklamované záujmy. Druhou je využiť lobing. Lobing je však náročný svojimi vysokými províziami za služby.
Francúzsky prezident Nicolas Sarkozy ponúkol Slovensku strategické partnerstvo ešte v októbri 2007. Spolupráca sa mala týkať štyroch oblastí: politickej, ekonomickej, vojenskej a energetickej. Fungovanie tejto spolupráce sa však niekam stratilo.
Možnosťou je i lobovanie v Európskom parlamente a tiež obmedzené možnosti lobovania v Európskej komisii kde predmetom lobovania je príprava legislatívnych návrhov. V Bruseli lobujú štáty, regióny, súkromné spoločnosti (obchodné spoločnosti, právnické a poradenské spoločnosti), organizované záujmy (sektorové a prierezové asociácie zastupujúce záujmy výrobcov, spotrebiteľov, zamestnancov atď.), mimovládne organizácie a iné združenia.
Víziou a realitou Slovenskej republiky má byť aktívne Slovensko v Európe. Potrebujeme urobiť kus práce, aby sa prívlastok aktívny člen dalo pokojne použiť v súvislosti so Slovenskou republikou. Nie je priestor na škriepenie, musíme dať hlavy dokopy.
1 Zastúpenie občanov v inštitúciách EÚ je nepriame a vo viacerých veciach ich občanom vzdialené, pričom moc sa sústreďuje v rukách byrokratov, ktorí sú menovaní a nie volení.
2 Ide o tieto zmluvy: Jednotný európsky akt, Maastirchtská zmluva, Amsterdamská zmluva a Zmluva z Nice.
3 Ich cieľom je ovplyvniť výsledok legislatívneho alebo regulačného procesu prostredníctvom pôsobenia záujmovej skupiny.
4 Ratifikácia na Slovensku nebola ukončená, pretože prezident SR ústavnú zmluvu svojím podpisom neratifikoval. Urobil to na základe sťažnosti 13 občanov s odvolaním na porušenie ich práv zúčastniť sa na politickom živote krajiny formou referenda.
5 Národný konvent bol tvorený predstaviteľmi parlamentných politických strán, akademickej obce, predstaviteľov cirkví, záujmových združení, odborov, obecných a regionálnych zastúpení, ako aj mimovládnych organizácií. Trval od 15.4.2001 až po vstup SR do EÚ, mal 7 zasadnutí.
Rozhodovací mechanizmus sa v EÚ štyri krát menil. Bolo to dôsledkom inštitucionálneho vývoja jednotlivých orgánov Európskeho spoločenstva, rastúcimi právomocami Európskeho spoločenstva ktoré si vyžadovali legislatívne zmeny a samozrejme vplyvom rozšírenia EÚ o nové členské štáty. Tieto zmeny boli obsiahnuté v prijatých zmluvách.2 V súčasnosti je platná zmluva z Nice prijatá v roku 2000.
Zložitý charakter rozhodovacieho procesu je determinovaný záujmami Európskeho spoločenstva (reprezentovaného Európskou komisiou) a záujmami občanov (reprezentovaných poslancami v Európskom parlamente). Do tohto procesu vchádzajú ďalšie inštitúcie spoločenstva (Výbor regiónov, Hospodársky a sociálny výbor) a početné lobistické skupiny,3 ktoré vyvíjajú snahy o ovplyvnenie rozhodovania. Podstatou všetkých rozhodovacích procesov v inštitúciách EÚ je dosiahnuť konsenzus.
Slovenská republika sa stala súčasťou EÚ 1. mája 2004. Vstupom Slovenskej republiky (ďalej len SR) do EÚ sa zmenil charakter vzťahov voči členským krajinám EÚ a nečlenským. Pri uplatňovaní hospodárskej politiky bude SR musieť uvažovať o vlastných záujmoch v kontexte so záujmami celej EÚ. Prvá vlna úvah uplynula tesne pred naším vstupom do EÚ, kde Ministerstvo zahraničných vecí SR iniciovalo ustanovenie národného konventu o európskej budúcnosti Slovenska. Záujmom Slovenska je priblížiť sa ekonomickej úrovni priemeru štátom EÚ27. Bude teda potrebná konvergencia hospodárskej politiky SR, k hospodárskej politike EÚ.
Realizovať národné ciele a zároveň ciele ostatných krajín nebude jednoduché. Náročnosť koordinácie cieľov a záumov sa odrazila v pokusoch o ratifikáciu Európskej ústavy. Po neúspešných ratifikáciách vznikli nové snahy a nové rokovania. Pri príležitosti 50. výročia Rímskej zmluvy bola prijatá Berlínska deklarácia. Je dôkazom snahy všetkých štátov únie zostať jednotní.
Európa smeruje k politickej únii. Toto je výzva pre nás všetkých presadiť svoje záujmy tak, aby naše budúce pokolenia mali rovnocenné postavenie v Európe.
Slovensko má veľmi malé možnosti v oblasti presadzovania svojich záujmov v EÚ. Počtom obyvateľov 5,38 miliónov tvoríme v relatívnom vyjadrení 1,11% obyvateľov Európskej únie. Sme zastúpení 13 poslancami v Európskom parlamente a máme 7 hlasov v Európskej rade. V procese prijímania akýchkoľvek právnych noriem v EÚ budú naše hlasy zanedbateľné.
Navrhovaná zmluva o Európskej ústave, ktorá neprešla ratifikačným procesom vo Francúzsku a Holandsku, bola v parlamente SR 11. mája 2005 ratifikovaná.4 Odzrkadľovalo to postoj spokojnosti domácich politikov na medzinárodnej scéne. Zároveň sa ratifikácia v Slovenskom parlamente dala chápať ako potieranie hlavných bodov oficiálnej pozície SR na medzivládnej konferencii, kde sa tieto body v Ústavnej zmluve neobjavili. Výsledné body národného konventu 5 boli v konečnom dôsledku nevyužité. Novou érou je Lisabonská zmluva, v ktorej sú presadené i niektoré záujmy Slovenska, žiaľ nie zásluhou politikov sediacich v Národnej rade Slovenskej republiky.
Nezáujem o dianie v Európskom parlamente deklarovali občania SR vo voľbách do európskeho parlamentu v roku 2004 a to účasťou 16,96% zo všetkých oprávnených voličov. Nezáujem trvá i v súčasnosti znovu najnižšou účasťou vo voľbách do Európskeho parlamentu 19,64% v roku 2009.
Vychádzajúc z postavenia Slovenska v Európe je ťažké vydať sa úplne inou cestou ako zvyšok Európskej únie. Európa sa začína deliť na vyspelé štáty Európskej únie a zvyšok.
Možností ako presadiť národné záujmy v EÚ nie je veľa. Prvou z nich je získať si spojencov. To si ale vyžiada určité ústupky a spoločne proklamované záujmy. Druhou je využiť lobing. Lobing je však náročný svojimi vysokými províziami za služby.
Francúzsky prezident Nicolas Sarkozy ponúkol Slovensku strategické partnerstvo ešte v októbri 2007. Spolupráca sa mala týkať štyroch oblastí: politickej, ekonomickej, vojenskej a energetickej. Fungovanie tejto spolupráce sa však niekam stratilo.
Možnosťou je i lobovanie v Európskom parlamente a tiež obmedzené možnosti lobovania v Európskej komisii kde predmetom lobovania je príprava legislatívnych návrhov. V Bruseli lobujú štáty, regióny, súkromné spoločnosti (obchodné spoločnosti, právnické a poradenské spoločnosti), organizované záujmy (sektorové a prierezové asociácie zastupujúce záujmy výrobcov, spotrebiteľov, zamestnancov atď.), mimovládne organizácie a iné združenia.
Víziou a realitou Slovenskej republiky má byť aktívne Slovensko v Európe. Potrebujeme urobiť kus práce, aby sa prívlastok aktívny člen dalo pokojne použiť v súvislosti so Slovenskou republikou. Nie je priestor na škriepenie, musíme dať hlavy dokopy.
1 Zastúpenie občanov v inštitúciách EÚ je nepriame a vo viacerých veciach ich občanom vzdialené, pričom moc sa sústreďuje v rukách byrokratov, ktorí sú menovaní a nie volení.
2 Ide o tieto zmluvy: Jednotný európsky akt, Maastirchtská zmluva, Amsterdamská zmluva a Zmluva z Nice.
3 Ich cieľom je ovplyvniť výsledok legislatívneho alebo regulačného procesu prostredníctvom pôsobenia záujmovej skupiny.
4 Ratifikácia na Slovensku nebola ukončená, pretože prezident SR ústavnú zmluvu svojím podpisom neratifikoval. Urobil to na základe sťažnosti 13 občanov s odvolaním na porušenie ich práv zúčastniť sa na politickom živote krajiny formou referenda.
5 Národný konvent bol tvorený predstaviteľmi parlamentných politických strán, akademickej obce, predstaviteľov cirkví, záujmových združení, odborov, obecných a regionálnych zastúpení, ako aj mimovládnych organizácií. Trval od 15.4.2001 až po vstup SR do EÚ, mal 7 zasadnutí.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára